Gabriela Uhlárová

V skutočnosti ide o druhý najprimitívnejší spôsob nadobúdania moci nad druhým človekom.

Prvým je fyzické násilie: „Som od teba silnejší, tak ťa zmlátim a budem ti vládnuť. A ty ma budeš poslúchať. A budeš mi platiť, aby som ťa zase nebil.“ Toto robili výpalníci. Aj šikana na školách sa niekedy takto prejavuje.

Druhým je emocionálne násilie: „Ja som od teba lepší a som od teba viac. Preto ti budem vládnuť, ty ma budeš poslúchať a ešte mi aj platiť za to, že ťa zachraňujem. Či už chceš alebo nechceš.“ Aj toto je šikanovanie. A emocionálne výpalníctvo.

Takto na Slovensku funguje aj katolícka cirkev. Ona nás bude ZACHRAŇOVAŤ PRED SVOJIMI VLASTNÝMI VÝMYSLAMI, či chceme alebo nechceme a my ju za to budeme platiť. Či chceme alebo nechceme.

Istá pani vo Francúzsku, ktorej meno je Marie-Catherine Phanekham, sa svojho času živila ako kineziterapeutka. Počas svojej praxe presvedčila šesť svojich klientok, že boli ako deti zneužívané, a následne ich liečila z traumy, ktorú im vraj rodina spôsobila. Príbuzní týchto klientok ju nakoniec zažalovali a dosiahli jej odsúdenie. Phanekham dostala ročnú podmienku, povinnosť zaplatiť 20 000 eur pokuty a 300 000 eur odškodné. Detaily nech si dohľadá každý sám, ak sa mu to podarí. V žiadnom prípade nechcem obhajovať, čo táto pani urobila, lebo je to hanebné a nikto by nikdy nič takéhoto robiť nemal. Problém je v tom, že spôsob, akým si Phanekham zabezpečila príjem ako terapeutka, je identický, nie podobný, ale identický ako postup, ktorým si katolícka cirkev, kresťanstvo, aj iné náboženstvá, zabezpečujú stály príjem financií. Najprv vás presvedčia, že nie ste dosť dobrí, Boh sa na vás hnevá, máte obrovský problém a potrebujete pomoc, a potom vás zachraňujú pred tým, čo si sami povymýšľali a potom vám to vsugerovali. Samozrejme, sami sa zachrániť nemôžete, vy sa MUSÍTE podrobiť im a nechať sa povinne zachrániť, a potom ich za to platiť. Akurát, že katolícku cirkev nemôžete zažalovať za to, že vás obťažuje so svojimi vlastnými výmyslami, ani za to, že vás len tak, na základe svojich výmyslov, označuje za nie dosť dobrých, či rovno hriešnych, čím de facto degraduje vašu ľudskú dôstojnosť, ale musíte si to nechať, držať hubu a krok, platiť ju, či chcete, či nechcete, a keď sa odvážite tú hubu otvoriť a povedať, že sa odmietate podrobovať týmto náboženským výmyslom, lebo buď v Boha neveríte vôbec, alebo veríte v iného Boha, napríklad nejakého dobrého, môžete sa pripraviť na lavínu hejtu, keď vás nielen veriaci, ale aj hocikto iný, v súlade s tým, ako funguje spoločnosť, a najmä spoločnosť, v ktorej je vysoko rozvinutá šikana, obviní, že ste sa spolčili s diablom, že píšete militantné ateistické texty, že ste nevzdelaná, arogantná, namyslená, neviem, čo všetko ešte, a pritom vy iba poukazujete na fakt, že niekto tu šíri hoaxy a dezinformácie, obťažuje vás so svojimi výmyslami a donucuje, aby ste žili v súlade s jeho konšpiračnou teóriou a za to ho musíte platiť, a keď to isté urobí niekto iný, kto nie je katolícka cirkev, kresťanské, ani iné vierovyznanie, tak za to bude odsúdený a potrestaný.

Ja si NEPRAJEM, ABY MA NIEKTO ZACHRAŇOVAL PRED SVOJIMI VLASTNÝMI VÝMYSLAMI, ani aby mi vnucoval Boha, ktorý ľudí vyhadzuje z raja a zjavne nie je schopný bezpodmienečnej lásky. Odmietam katolícku cirkev, aj kresťanské vierovyznanie práve preto, že vytvárajú problémy, ktoré prirodzene neexistujú, a potom nimi zaťažujú ľudí, ktorí chcú normálne žiť a nie nechať sa obťažovať a degradovať nejakým náboženským presvedčením, že sa narodili ako zlí, hriešni a skazení, majú sa za seba hanbiť a platiť tých, ktorí ich o takýchto nezmysloch presviedčajú.

V demokratickej spoločnosti má KAŽDÝ právo vytvoriť si svoj vlastný názor na Boha a nemusí sa držať toho, čo hlásajú veľké náboženstvá. KAŽDÝ si môže vymyslieť presne takú vieru, akú sám chce a nemusí nikomu, ani katolíckej cirkvi vysvetľovať PREČO neverí, alebo verí inak. U nás je totiž sloboda viery zaručená a toto je jeden z prejavov tejto skutočnosti. Nijaký zákon nestanovuje občanovi brať kresťanské vierovyznanie vážne a veriaci nemajú právny nárok žiadať, aby sme k ich viere pristupovali s rovnakou posvätnou úctou tak, ako k nemu pristupujú oni. Možno by sa práve kresťania mohli naučiť rešpektovať aj iné vierovyznania, než je ich.