Gabriela Uhlárová

Znamená to asi tak toľko, že nie menšina sa musí prispôsobiť väčšine, ale väčšina musí rešpektovať menšinu a má ju nechať na pokoji, keď chce mať menšina od väčšiny pokoj.

Keď niekto nejakú vieru vyznávať nechce, veriaci nemajú právo ho k tomu donucovať, ani ho trestať za to, že ju nevyznáva.

„Z hľadiska teórie demokratického vládnutia možno povedať, že ľudské práva vytvárajú neprekročiteľné medze uplatnenia vôle menšiny, pretože ani prejav vôle ľudu (väčšiny) nimi nemôže disponovať. To je napríklad dôvod, prečo sú ľudské práva vyňaté z pôsobnosti referenda.“ (Hodás, M.: Historický vývoj ľudských práv a ústavného štátu (a niektoré súčasné výzvy), Bratislava: História ľudských práv, o.z., 2016, s. 39).

Štát má zákaz privilegovať určité vierovyznania, ako aj zákaz hodnotiť vieru svojich občanov (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/08).

Toto sú veci, ktoré sa na školách neučia, ale mali by sa.

Mohli by sme sa, napríklad, aj spýtať, prečo teda prezident v deň svojej inaugurácie nenavštívi aj iné kostoly, než je katolícky, prípadne nejde na nejakú „alternatívnu“ seansu, či budhistickú meditáciu. Mal by. Keď navštívi katolícky kostol, nech navštívi aj svätostánky všetkých ostatných registrovaných cirkví. Inak by sa mohol dopúšťať porušenia zákazu uvedeného v štvrtom odseku tohto článku.

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1282-otazky-vyplyvajuce-z-druhej-vety-clanku-1-ods-1-ustavy-sr