Gabriela Uhlárová

Som presvedčená, že môj text sa k Vám nakoniec dostane, takže Vás takto oslovujem.

Prejdem rovno k veci, na stránke Právne listy mi pred rokom vyšiel článok týkajúci sa pozície náboženstva v demokracii, zvlášť kresťanstva a okrem otázok pre právnikov sa v ňom nachádza aj niekoľko otázok pre odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie. Právnik, ktorý mi navrhol, aby som svoje názory prepísala do podoby vhodnej pre odborné periodikum a taktiež môj text tomuto periodiku predostrel a dosiahol jeho zverejnenie, je doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. Článok sa nachádza tu:

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1282-otazky-vyplyvajuce-z-druhej-vety-clanku-1-ods-1-ustavy-sr

V tomto okamihu ma zaujíma názor odborníka na ľudskú psychiku. Ako som v článku naznačila, ľudia, ktorí nevedia rozoznať vlastné výmysly od reality môžu mať duševnú poruchu, ak majú nutkanie druhých poškodzovať, aby im následne mohli pomáhať a zachraňovať ich pred vlastnými výmyslami, môže ísť o inú duševnú poruchu, ale v prípade, že si svoje konanie uvedomujú, môže ísť o trestný čin.

Právnik mi už potvrdil, že veriaci nemajú nijaký právny nárok vynucovať, aby sme ich náboženským výmyslom prisudzovali hodnotu faktu. Išlo by o obmedzovanie slobody myslenia.

Kresťania, ani iní veriaci, teda nemajú právny nárok žiadať, aby sme k Biblii a ich tvrdeniam pristupovali ako k faktom.

Kresťanstvo, podľa môjho názoru, vzniklo identickým postupom, akým si istá francúzska kineziterapeutka, Marie-Catherine Phanekham, vytvorila klientky, ktoré najprv presvedčila, že boli v detstve zneužité, a potom od nich brala peniaze za to, že ich zachraňuje pred traumami, ktoré im sama vsugerovala. Príbuzní obetí ju neskôr zažalovali a vysúdili pre ňu ročnú podmienku, povinnosť zaplatiť 20 000 eur pokuty a 300 000 eur odškodného obetiam. Kresťanstvo si vymyslelo, že človek nie je dosť dobrý, rodí sa zlý hriešny a skazený, a preto potrebuje Spasiteľa, Boh sa naňho hnevá a neviem čo všetko ešte a silou-mocou donucuje širokú verejnosť, zvlášť neveriacich, či inak veriacich, lebo presviedčať o tom veriacich potrebné nie je, aby to prijali ako fakt, správali sa, akoby to bol fakt, a tí, čo stále arogantne a drzo odolávajú a majú nejaký iný názor, nech sú láskavo ticho. Tieto nezmysly im musíme, zatiaľ ešte, platiť, a keď máte iný názor a chcete ho prejaviť, musíte si zaobstarať právnika a najlepšie vopred si zabezpečiť právnu ochranu, aby ste sa nemuseli obávať útoku zo strany tých, ktorí žijú vo vlastných výmysloch a uráža ich, keď sa niekto opováži im na to niečo povedať.

V jednom zo svojich textov som označila kresťanského Boha za psychopata. Zastávam totiž názor, že kresťanský Boh je psychopat. Vyžiadal si smrť svojho jediného syna, aby mohol odpustiť všetkým ľuďom, ktorí sú, podľa neho, zlí. Boh v starozákonnom príbehu o vyhnaní z raja bohapusto klame, na čo poukazujem aj vo vyššie uvedenom článku a celkovo tento príbeh považujem za veľmi divný. Ako uvádzam v blogu, „Ako reagovať na snahu obmedzovať vaše práva“, Daniel Pastirčák ma až do 1. 1. 2017 obťažoval pozvánkami do kostola a ignoroval moje opakované požiadavky, aby to nerobil. Zrejme sa domnieval, že je niečo viac ako ja a ja neviem, čo je pre mňa dobré, preto mi svoju predstavu musí vnútiť on. Nie je jediný, kto sa tu rozdrapuje, akoby Boh na svoj obraz stvoril kresťana a nie človeka. Spomínam ho, pretože ste s ním boli 19. mája 2024 v relácii Na telo a Daniel tam veľmi mudroval, napríklad v 24. minúte a 40. sekunde vyprodukoval fascinujúci pojem „agresívna lož“, ktorú definuje ako prevrátenie hodnoty pravdy a klamstva hore nohami, keď sa „pravda nazve lžou a lož pravdou“ a „páchateľa označím za obeť a obeť za páchateľa“. Ako uvádzam v článku, presne k tomuto prevráteniu hodnôt došlo v starozákonnom príbehu o vyhnaní z raja, keď pravdu povedal had, nie Boh a had bol za to potrestaný a ani Adam, ani Eva skôr, než zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla nevedeli rozoznať, čo je dobré a čo zlé, čiže boli de facto obete. Agresor bol ten, kto s nimi vybabral. Pasťovi, a ani ostatným veriacim, evidentne nevadí, že tento Boh koná tak, ako tvrdí, že sa konať nemá. Takže zopakujem, kresťanstvo, podľa mňa, vzniklo presne tak isto, ako Marie-Catherine Phanekham vytvorila klientky, ktoré jej platili za to, že ich zachraňovala pred svojimi vlastnými výmyslami.

V 37. minúte a 55. sekunde Daniel zase hovorí „aby toto prvé gesto vzájomnosti mohlo pretrvať a malo aspoň nejaký reálny základ, je nevyhnutné akceptovanie spravodlivých pravidiel hry. V okamihu, keď sa spoločnosť vychýli do toho, že vládnuca strana presadzuje nejakým spôsobom zákony, ktoré tú spravodlivosť odzbrojujú, tak nemôžeme dlhodobo očakávať, že ten konflikt prestane.“ Vzhľadom na to, že náboženstvá sú jediná skupina v spoločnosti, ktorá má právo vydávať svoje vymyslené bludy za fakty a je za to platená, ešte si vynucuje, aby sme k nej pristupovali ako k morálne nadradenej, na základe svojich výmyslov degraduje ľudí na nedostatočných, a potom sa snaží ich donútiť, aby sa nechali zachraňovať a platili za to vierovyznanie, ktoré tento problém vymyslelo, sa domnievam, že práve náboženstvá majú v spoločnosti túto neuveriteľne a nepochopiteľne privilegovanú pozíciu, a preto ich môžeme nazvať vládnucou stranou, ktorá silou-mocou presadzuje svoje právo označovať svoje vlastné výmysly za pravdu, zatiaľ čo všetkým ostatným sa vnucuje povinnosť dokladať svoje tvrdenia overiteľnými informáciami, prípadne vedeckými dôkazmi. Prevrátenie hodnoty pravdy a klamstva som označila za geniálny politický manéver. Náboženstvá spolitizovali pravdu, za pravdu označili to, čo im vyhovuje a čo im nevyhovuje, je podľa nich klamstvo a v tomto prevrátenom modeli sveta, podľa nich, všetci máme žiť. A držať hubu a krok.

V spomínanej relácii ste hovorili o agresivite ako o prirodzenej súčasti každého človeka, s ktorou sa má každý naučiť pracovať, alebo sa zamyslieť nad tým, ako tú agresivitu prejavujeme my sami.

A práve preto, ako ste zaskočili moderátora svojím vyhlásením, že aj umenie je prejavom agresie, chcem sa Vás spýtať nasledovné:

Je možné považovať za prejav agresie, keď si niekto vymýšľa rozprávky, v ktorých je on dobrý a druhí zlí?

Je možné považovať za prejav agresivity, keď niekto o Vás svojvoľne vyhlási, že nie ste dosť dobrý a snaží sa silou-mocou Vás zachraňovať, alebo Vám pomáhať, lebo mu to dáva pocit moci nad Vami alebo morálnej nadradenosti?

Je možné považovať za prejav agresie, keď sa niekto potrebuje vyvyšovať alebo nadraďovať nad nad druhých? Aký je rozdiel medzi tým, keď sa niekto cíti byť viac ako iný, lebo je kresťan a tým, že sa cíti byť viac ako iný, lebo má, napríklad, určitú farbu pleti?

Je možné za prejav agresivity považovať aj to, keď Vás niekto donucuje, aby ste žili v súlade s jeho vymyslenou rozprávkou, pretože on ju považuje za pravdivú?

Otázok by som mala určite aj viac, ale to by už bolo na ďalšiu diskusiu. Ku ktorej možno v budúcnosti dôjde. Ale to by som už rada prediskutovala aj s právnikmi.

Ostávam s pozdravom

Mgr. Gabriela Uhlárová